Schoningerova rovnica
Schrödingerova rovnica je základná diferenciálna rovnica, ktorá určuje vývoj fyzikálneho systému formalizmom vlnovej mechaniky. Je ústrednou rovnicou kvantovej mechaniky. Pomenovaná je podľa Erwina Schrödingera, ktorý ju sformuloval v roku 1926.[chýba zdroj]
Schrödingerova rovnica môže byť matematicky pretransformovaná na Heisenbergovu maticovú mechaniku a Feynmanovu formuláciu dĺžkového integrálu.
Schrödingerova rovnica
V závislosti od toho, aký systém chceme popísať, Schrödingerovu rovnicu môžeme napísať vo viacerých tvaroch. V tejto časti predstavujeme rovnicu pre všeobecné a jednoduché prípady, ktoré sú predmetom mnohých učebníc.
[upraviť]Všeobecný kvantový systém
Pre všeobecný kvantový systém platí:[1]
kde
-
je vlnová funkcia
-
je operátor energie[2] (
je imaginárna jednotka a
je Planckova konštanta vydelená číslom 2
),
-
je Hamiltonián.
[upraviť]Jedna častica s potenciálnou energiou
Pre jednu časticu, na ktorú pôsobia sily (čiže potenciálna energia V je nenulová), má Schrödingerova rovnica tvar:[3]
kde
-
je operátor kinetickej energie (m je hmotnosť častice),
-
je Laplaceov operátor. V troch rozmeroch má Laplaceov operátor tvar
, kde x, y a z sú osi v karteziánskej súradnicovej sústave,
-
je časovo nemenná potenciálna energia v mieste udanom polohovým vektorom r,
-
je amplitúda pravdepodobnosti pre časticu, ktorá sa má nachádzať v čase t na mieste určenom polohovým vektorom r.
[upraviť]Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica
Časovo nezávislá Schrödingerova rovnica pre jednu časticu s potenciálnou energiou V má tvar:[4]
[upraviť]Odvodenie
[upraviť]Krátke heuristické odvodenie
Schrödingerova rovnica môže byť odvodená nasledovným spôsobom.[chýba zdroj]
[upraviť]Predpoklady
-
Celková energia častice E je
-
- Toto je klasický zápis pre časticu s hmotnosťou m, kde celková energia E je daná súčtom kinetickej energie T a potenciálnej energie V (táto sa môže meniť v závislosti od polohy a času). p je hybnosť častice a m jej hmotnosť.
-
-
Einsteinova hypotéza kvánt energie z roku 1905, podľa ktorej je energia E fotónu priamoúmerná veľkosti frekvencie ν (alebo uhlovej frekvencie ω = 2πν) korešpondujúcej elektromagnetickej vlny.
-
-
de Broglieho hypotéza z roku 1924, podľa ktorej akejkoľvek častici môže byť priradená vlna a hybnosť častice p je vo vzťahu ku vlnovej dĺžke λ (alebo vlnového čisla k) takom, že platí:
-
- Tieto tri predpoklady umožňujú odvodiť len rovnicu pre rovinnú vlnu. Tvrdiť, že takáto rovnica platí pre akúkoľvek vlnu vyžaduje princíp superpozicie, a preto je nutné postulovať nezávislý predpoklad, že Schrödingerova rovnica je lineárna.
[upraviť]Vyjadrenie vlnovej funkcie vo forme komplexnej rovinnej vlny
Hľadáme parciálnu diferenciálnu rovnicu, ktorej riešením je nasledovná rovnica pre rovinnú vlnu (i):
- kde A je komplexná konštanta
Platí:
Použijúc druhý a tretí predpoklad dostávame (ii):
Teraz zderivujeme vlnovú funkciu (i) najskôr podľa času t a potom podľa osi x:
Keďže platí (ii), platí aj
čo je Schrödingerova rovnica pre časticu pohybujúcu sa v smere osi x za neprítomnosti potenciálu V.
Schrödingerova rovnica pre časticu v trojrozmernom priestore za prítomnosti pôsobenia síl (teda potenciálu V) má tvar: