Kozmický priestor
Kozmický priestor alebo aj vesmírny priestor je označenie, ktoré sa používa pre oblasť vo vesmíre, kde sa nenachádza žiadna atmosféra (v kontraste s pojmom vzdušný priestor).
Definícia
Všeobecne sa ako kozmický priestor označuje všetok priestor, ktorý je mimo prirodzeného alebo umelého vesmírneho telesa, či kozmické prostriedky; respektíve označenie vonkajšieho prostredia vo vesmíre (v angličtine sa používa spojenie outer space – vonkajší priestor).
Podľa FAI (Medzinárodnej leteckej federácie) je hranicou vesmírneho priestoru vzdialenosť 100 km od povrchu Zeme (či iného vesmírneho telesa) – tzv. Kármánova hranica. Do tejto hranice sa hovorí o nadmorskej výške. V prípade Zeme do tejto hranice zasahujú aj ďalšie vrstvy jej atmosféry (termosféra a exosféra). Konkrétne tomuto typu vesmírneho priestoru sa hovorí geopriestor alebo geospace.
[upraviť]Rozdelenie
- tzv. geospace – okolie Zeme (alebo iných vesmírnych telies) vo vzdialenosti nad 100 km (v súlade s definíciou vesmírneho priestoru podľa FAI)
- medziplanetárny priestor
- medzihviezdna hmota
- medzigalaktický priestor
[upraviť]Zloženie
V tejto oblasti sa vyskytuje takmer dokonalé vákuum (tzv. vesmírne vákuum). Predpokladá sa, že na 1 m³ je 1 atóm hmoty, a to z viac než 99 % atómov vodíka (tzv. vodíková plazma), v ostatných prípadoch Hélium, ťažšie atómy už len veľmi zriedka.
Až v niekoľkých posledných rokoch, keď bola objavená temná hmota a temná energia, bolo spočítané, že vesmírny priestor obsahuje väčšinu temnej hmoty (asi 85 % oproti „normálnej“ hmote).
Okrem extrémne malého počtu atómov obsahuje vesmírny priestor aj niektoré subatomárne častice, ako napr. neutrína.
Vesmírnym priestorom sa môžu tiež šíriť elektromagnetické žiarenia rôznej intenzity energie, respektíve vlnovej dĺžky, rovnako ako do nej môžu hviezdy chrliť tzv. slnečný vietor, alebo hmotu tvorenú ťažšími atómami pri výbuchu supernov.
[upraviť]Ďalšie vlastnosti
Teplota (tu skôr v zmysle vnútorná energia fotónového žiarenia) vesmírneho priestoru sa vďaka reliktovému žiareniu udržuje na približne 3 °K, t. j. −270,15 °C.
Tlak sa vďaka takmer dokonalej absencii okolitého hmotného prostredia rovná nule.
Trenie prostredia kozmického priestoru je z rovnakých dôvodov prakticky zanedbateľné – preto môžu napr. planéty krúžiť okolo svojich hviezd po celú dobu svojho životného cyklu; a obdobne, umelé družice sú schopné sa na orbite Zeme udržať s relatívne malým vynaložením energie pre udržanie svojich dráh.
[upraviť]Efekt vesmírneho priestoru na človeka
Napriek populárnym, ale mylným predstavám, že by človek vystavený vesmírnemu priestoru explodoval, okamžite zamrzol, či, že by jeho krv začala vrieť; v skutočnosti by v krátkom čase zomrel udusením, pretože vzduch z jeho pľúc by okamžite uplynul do okolitého priestoru (v snahe vyrovnať entropii okolitého prostredia). Smrť by nastala krátko potom, akonáhle by neokysličená krv dorazila do mozgu.
Človek (a rovnako aj vyššie organizmy) by teda počas pár sekúnd stratil vedomie a počas ďalších niekoľkých málo minút by zomrel na hypoxiu (akútny nedostatok kyslíka). Takmer okamžite by sa z jeho tela začala v podobe pary uvoľňovať voda a ostatné telové tekutiny – krv po klesnutí tlaku pod 6,3 kPa, čo by okrem iného viedlo aj k odčerpaniu telesného tepla. Prudká dekompresia by mohla poškodiť pľúcne mechúriky, zvukovody a ďalšie krehké „trubice“ organizmu (viac tiež barotrauma).
Smrteľné by pre neho boli taktiež rôzne iné nebezpečné žiarenia, ktoré by narušili jeho DNA.