Neil Armstrong
Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930 – † 25. august 2012) bol americký astronaut, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11. On a Buzz Aldrinako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. Je to prvý človek, ktorý sa po ňom prechádzal. Celkovo strávil na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút. Od roku 1971 bol profesorom na univerzite v Cincinnati.
Letec
Narodil sa blízko mesta Wapakoneta v štáte Ohio. V roku 1950 bol poslaný do Kórei, kde sa zúčastnil 78 bojových misií, na ktoré štartoval z lietadlovej lode USS Essex na lietadle Grumman F9F-2 Panther. Navštevoval Purdue University a v roku 1955 získal titul Bachelor of Science v odbore leteckého inžinierstva. Neskôr získal titul Masters degree na Univerzite v Južnej Karolíne.
Armstrong sa potom stal civilným testovacím pilotom pre NACA (predchodkyne NASA) na základni Edwards v Kalifornii. Uskutočnil celkom štyri lety na stroji Bell X-1B a sedem letov na North American X-15. Na stroji X-15 – 3 dosiahol výšku približne 63 km a na stroji X-15 – 1 dosiahol rýchlosť Mach 5,74 (t. j. 6 615 km/h). Keď odchádzal, mal nalietaných 2 450 hodín na viac ako päťdesiatich rôznych typoch lietadiel.
Od roku 1960 do roku 1962 sa podieľal na testovaní prototypu X-20 Dyna-Soar.
[upraviť]Astronaut
Armstronga v roku 1962 vybrala NASA do druhej skupiny astronautov (prvá skupina bola vybraná v roku 1959). Bol určený ako záložný pilot pre misiuGemini 5 v roku 1965.
V roku 1966 velil misii Gemini 8, ktorej sa ako prvej podarilo spojenie s iným objektom na obežnej dráhe. V tom istom roku bol aj záložným veliteľomGemini 11 a bol tiež veliteľom záložnej posádky misie Apollo 8 v roku 1968.
Pri testovaní letového trenažéru LLRV 6. mája 1968 došlo k jeho zlyhaniu a iba pohotové katapultovanie zachránilo Armstrongovi život.
V roku 1969 bol určený ako veliteľ misie Apollo 11, ktorej úlohou bolo pristáť na Mesiaci. Jeho kolegami boli pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Misia začala 16. júla 1969 o 13:32:00 UTC štartom z Kennedyho vesmírneho centra. Na Mesiaci pristál lunárny modul 20. júla 1969 o 20:17:40 UTC. O šesť hodín neskôr, 21. júla o 2:56 UTC vstúpil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca. Potom vyslovil slávnu vetu:
-
orig. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“
Všetci traja astronauti sa v poriadku vrátili naspäť na Zem 24. júla 1969 a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie.
Krátko po pristátí pomenovala IAU (Medzinárodná astronomická únia) jeden z malých kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 Armstrongovým menom. V jeho rodnom meste bolo po ňom pomenované múzeum letectva a vesmíru. V roku 1973 bol Medzinárodnou mineralogickou asociáciou prijatý platný minerálny druh nájdený v mongolskej časti púšte Gobi – kremičitan zirkóna a vápnika, ktorý bol pomenovaný po Armstrongovi – armstrongit.
[upraviť]Lety do vesmíru
- Gemini 8, 16. marec 1966, posádka: Armstrong, Scott
- veliteľ na lodi Apollo 11, 16. júl 1969 – 24. júl 1969, posádka: Armstrong, Aldrin, Collins
[upraviť]Život po misi Apollo 11
Armstrong v rokoch 1971 až 1979 pôsobil ako profesor leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati. V roku 1986 bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovalanehodu raketoplánu Challenger. V rokoch 1989 až 2002 pôsobil ako riaditeľ AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty.
Armstrong žil v posledných rokoch v ústraní v meste Lebanon v Ohiu, prakticky nedával interview médiám a verejne nevystupoval. Mal dlhšiu dobu problémy so srdcom, pričom na začiatku augusta 2012 podstúpil operáciu srdca, pri ktorej mu bol voperovaný bypass. Zomrel vo veku 82 rokov.