Medzinárodná vesmírna stanica

31.10.2012 11:38

 

Medzinárodná vesmírna stanica (ang. International Space Station, skrátene ISS; nesprávne Alpha) je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.

Vesmírna stanica je na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 360 km. Tento typ dráhy sa zvyčajne nazýva nízka obežná dráha. Obehne Zem raz za 92 minút. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998.

V mnohých ohľadoch ISS reprezentuje zlúčenie predchádzajúcich plánovaných nezávislých staníc: ruský Mir 2, americkú stanicu Freedom. Okremruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský experimentálny modul Kibō. Stanica je dnes zástupca trvalej prítomnosti človeka vo vesmíre. Je trvale obývaná aspoň dvojčlennou posádkou od 2. novembra 2000.

Medzinárodná vesmírna stanica je spoločný projekt piatich kozmických agentúr:

Brazilska kozmická agentúra (Brazília) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska kozmická agentúra podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).

Dopravu na stanicu a späť zabezpečujú hlavne raketoplány, transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lodeProgress. Od pozastavenia letov raketoplánov po havárii Columbie bola obmedzená ďalšia výstavba, pre ktorú je nutné vynášanie ďalších častí práve raketoplánmi a plánovaná konfigurácia stanice sa preto mierne pozmenila.

História

História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku 1991sa k plánu výstavby pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). K nim sa v roku 1993 pripojilo Rusko a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok 1995 možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995-98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.

Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom Zaria (úsvit) bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa 20. novembra 1998 odštartovala raketa Proton so zmieňovaným modulom Zaria. Zaria je valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer 4,12. Patrí k nemu aj dvojica slnečných panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS.

O 16 dní neskôr sa so Zarjou stretol raketoplán Endeavour a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul Unity. Po vlastnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte 3 výstupy do otvoreného priestoru, počas ktorých prepájali kábeláž a inštalovali antény a držadlá pre výstupy do otvoreného priestoru. 13. septembra sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej rotácie.

Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.

ISS 20. augusta 2001

Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - Zvezda. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až 12. júla 2000 a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.

Už 31. októbra 2000 mohla stanicu navštíviť prvá stála posádka. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny. Tento modul bol pripojený 10. februára 2001k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.

Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán Discovery, ktorý 10. marca priviezol novú posádku a nákladný modul Leonardo. Raketoplán modul plný odpadu odviezol späť spolu s prvou posádkou.

Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour 16. apríla 2001. Kanadská ruka je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.

[upraviť]Budúcnosť

Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.

Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z fotovoltaických článkov na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.

Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice na astronauta Steva Robinsona, ktorý sa nachádza na konci manipulátoraRMS (let STS-114)

[upraviť]Stavba stanice

Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiťraketoplány a približne 30 letov nákladné lode Progress.

Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:

  • Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
    • Zaria (Заря, funkcionalno-gruzovoj blok, FGB, функционально-грузовой блок, ФГБ) - prvý vypustený modul stanice ISS. Spolu s modulom Zvezda tvorí kľúčovú časť ruského segmentu stanice. Na obežnú dráhu ho vyniesla ruská trojstupňová nosná raketa Proton.
    • Unity (Node 1) - slúži ako prechodový modul, ku ktorému sa pripája americká časť stanice. Spája ruský modul Zaria a americké moduly Destiny, Quest a priehradovú konštrukcia Z1. Neskôr bude k nemu pripojená Cupola a Node 3. Bol vynesený raketoplánom Endeavour pri misii STS-88.
    • Zvezda (Звезда, servisnyj moduľ, сервисный модуль, СМ) - základ ruskej časti stanice, má tvar valca, je vybavený solárnymi panelmi. Vynesená bola raketou Proton.
    • laboratórny modul Destiny - vynesený bol raketoplánom Atlantis pri misii STS-98. Je to laboratórny modul, v ktorom môže byť umiestnených celkovo 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom.
    • prechodová komora Quest (Joint Airlock) - zabezpečuje výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Bola vynesená na palube raketoplánu Atlantis počas misie STS-104. Na vonkajšom povrchu sú umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom.
    • styčný modul Pirs (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) - slúži na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Môže byť použitý aj ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul je vajcovitého tvaru, vynesený bol kozmickou loďou Progress-M SO-1.
    • Harmony - Slúži ako prechodový uzol medzi modulmi. Obsahuje štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-120.
    • Columbus - európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis STS-122.
    • Kibó - trojdielny (s manipulátorom JEMRMS štvordielny) japonský modul, ktorý po častiach dopravili na stanicu raketoplány v roku 2008.
    • Poisk (MRM2) - podobný modulu Pirs. Slúži na pripájanie ruských lodí a na vedecké experimenty. Dopravila ho kozmická loď Progress M-MIM2
    • Tranquility (Node-3) - vynesený raketoplánom Endeavour pri misii STS-130. Modul obsahuje systémy podpory života, systémy obnovy a monitorovania atmosféry stanice, cvičebné nástroje a priestory pre hygienu.
    • Cupola - modul so šiestimi veľkými oknami určený na vedecké pozorovania Zeme. Je pripojený k modulu Tranquility a bol dopravený pri misii STS-130.
    • Rassvet (MRM1) - menší výskumný modul s prechodovou komorou pripojený k Zariji. Bol dopravený raketoplánom Atlantis pri lete STS-132.
    • PMM Leonardo - vznikol prestavbou z MPLM Leonardo, slúži hlavne na uskladnenie zásob. Je pripojený k spodnému uzlu Unity. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-133.
  • Dočasne pripojiteľné pre doplňovanie zásob
    • pretlakový transportný modul (MPLM) – sú vyrobené tri, používa sa vždy iba jeden, ktorý je vynesený raketoplánom v nákladovom priestore

[upraviť]Zoznam základných posádok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice

Od novembra 2002 je stanica trvalo obývaná. Stála posádka, ktorá je označovaná ako expedícia bola krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po katastrofe Columbie bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. 29. mája 2009 sa posádka rozšírila na 6 osôb.

Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšímikozmickými agentúrami (často z ESA). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.

[upraviť]Úpravy v roku 2008

  • Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.
  • V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.
  • V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.

[upraviť]Pozorovanie

Prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (biela čiarka) nad mestom Sedona v Arizone. Snímka bola exponovaná 30 sekúnd.

Medzinárodná vesmírna stanica je dobre pozorovateľná z ktoréhokoľvek miesta Zeme, aj keď nie všade o rovnakom čase. Pri prelete nad daným územím vyzerá ako veľmi jasný, neblikajúci pohybujúci sa bod. S magnitúdou niekedy presahujúcou -3 je oveľa jasnejšia, než všetky hviezdy a jasnosťou sa približuje k planéte Venuši. Jej jasnosť je však premenlivá v závislosti od preletu. Je to najjasnejšia umelá družica na oblohe. Viditeľný prelet trvá do päť minút, ale zvyčajne je kratší kvôli západu stanice do zemského tieňa. Za skorého súmraku a neskorého úsvitu sú jej prelety dlhšie ako za neskorého súmraku a skorého úsvitu.

Späť